Projekt 35/2.0 (rok s Fuji X100F), časť 21
SVATBA
Svoju poslednú svadbu som fotil pred štyrmi rokmi, a to ešte Nikonom D3s, ktorý bol na svadby ako stvorený. Po prechode na Fujifilm som sa
rozhodol, že sa svadobným fotením úplne skončím. Mal som pre to niekoľko dôvodov:
1. Víkendy boli v tú dobu jediný čas, kedy som mohol byť poriadne s rodinou.
2. Keď už som predsa len cez víkend musel pracovať, učil som radšej kurzy fotografovania pre začiatočníkov, ktoré sa konali predovšetkým v soboty.
3. Pre fotenie svadieb človek potrebuje predovšetkým 2 zoomové svetelné objektívy rozsahu cca 24-70 / 2.8 a 70-200 / 2.8. Tie som si jednoducho z princípu nechcel k mojej Fuji X-T1 kupovať, pretože by som stratil jednu z veľkých výhod nového systému - kompaktnosť.
4. Nikdy som vlastne netúžil byť svadobným fotografom, len som ako lektor fotení neodmietal takmer žiadne foto zákazky, aby som získal prehľad o čo najviac fotografických disciplínach.
Nemôžem povedať, že by ma fotenie svadby nebavilo, pretože svadba je obrovská výzva pre každého fotografa. Až tu sa ukáže, ako na tom človek s fotením naozaj je.
Pri svadobnom fotením sa totiž musí skĺbiť hneď niekoľko nielen fotografických zručností: cit pre okamih, reportážne pohotovosť, perfektná znalosť expozície aj kompozície, práca s prirodzeným aj umelým svetlom, skvelá komunikácia, znalosť póz, organizačné schopnosti, naprostá spoľahlivosť a ochota, retušovanie vo Photoshope a v neposlednom rade tiež marketingové a obchodné schopnosti k získavaniu nových zákaziek.
Je až prekvapujúce, koľko ľudí sa dnes hrnie do fotenia svadby, a to bez základných fotografických návykov.
S príchodom bezzrkadlových fotoaparátov so živým náhľadom v elektronickom hľadáčiku sa fotenie svadby stalo opäť o mnoho jednoduchšie. Aký to pokrok v posledných rokoch! Ešte pred pätnástimi rokmi sme si museli všetci na výslednú fotku počkať niekoľko dní, než sa vyvolá vo fotokomore. V posledných desiatich rokoch sme si zvykli, že obrázok vidíme okamžite po nasnímaní na displeji svojho fotoaparátu.
No a dnes? Dnes sme schopní vidieť výslednú fotografiu vďaka živému náhľadu v elektronickom hľadáčiku ešte pred tým, než ju odfotíme! To však platí iba pre fotoaparáty s elektronickým hľadáčikom a živým náhľadom expozície, čo sú vlastne všetky dnešné tzv. Mirrorless stroje. Zrkadlovky túto schopnosť nemajú, prípadne len obmedzene cez displej, kde však ostrenie nefunguje príliš rýchlo.
Podľa môjho názoru, sa do piatich rokov budú zrkadlovky predávať skôr výnimočne, pokiaľ nebudú mať hybridný hľadáčik. Teda možnosť jednoduchého prepínania medzi pohľadom cez zrkadlo a pohľadom cez elektronický hľadáčik s náhľadom expozície.
Tak to má moja X100F, ale verte, že fotím 100 percent všetkých fotiek cez elektronický hľadáčik. Hybrid vlastne vôbec nepotrebujem ... A viete, čo som ešte prestal úplne vnímať a používať? Expozimeter. Načo potrebujem nejaký graf, ktorý rovnako v 80 percentách situácií klame, keď mám reálny náhľad expozície priamo v hľadáčiku? Nehovoriac o hystograme, ten je aj v zrkadlovkách už len na parádu.
Fotenie do RAWu je na svadbe so zrkadlovkou absolútnou nutnosťou, pretože v podstate niet fotky, ktorá by nepotrebovala zosvetliť alebo stmaviť.
Pri foťákoch, ktoré majú živý náhľad, a to nielen expozície, ale aj farieb a vyváženie bielej, sa bez tohto nekomprimovaného formátu možno v pokoji zaobísť. Aspoň na svadbe, kde klienti nevyžadujú odovzdanie fotiek v kvalitnom TIFFe, ale stačí im bežný JPEG.
Vo chvíli, keď som začal fotiť Fujifilmom, som v podstate prestal mať odpadové fotky z dôvodu zlej expozície.
Z toho vyplýva, že dnešné bezzrkadlovky sú veľmi vhodné aj na fotenie svadby, obzvlášť novšie modely Fujifilmu, ktoré majú už aj veľmi rýchle kontinuálne zaostrovanie.
Ako je na tom ale X100F so svadbou? Musím povedať, že som tento rok jednu svadbu s X100F chcel fotiť, aby som dokázal, že to ide. Počítal som s tým, že sa dosť nachodím, pretože pevný objektív v spojení so svadbou napr. v rozľahlom kostole je naozaj nebezpečná kombinácia. Tiež systém ostrenia mojej X100F nie je úplne na takej úrovni ako má napr. X-T2.
Nakoniec som sa rozhodol, že si svadbu zorganizujem sám vo forme verejného svadobného workshopu, ktorý bude samozrejme pre ostatných členov kurzu našej fotoškoly. Svadobný kurz som našťastie nemusel viesť ako hlavný lektor ja, takže som mal priestor svoj foťák pekne prevetrať.
Moje dojmy? S pevným objektívom 35 / 2.0 (po prepočte na full frame) možno bez problémov fotiť celý svadobný deň. Človek sa len trošku viac nachodí. Vlastne keď sa pozriem na svoje staršie fotografie zo svadieb, väčšinu z nich som fotil práve týmto ohniskom ...
F2.0, čas 1 / 80s., ISO 800. Predsvadobné prípravy. Fotené proti oknu bez blesku. Len s umelým ledkovým svetlom, ktoré išlo z lustra v miestnosti.
F2.0, čas 1 / 80s., ISO 400. Fotené opäť proti oknu a bez blesku.
F2.0, čas 1 / 60s., ISO 1000. Fotiek so svadobnou tortou som urobil na svadbách už niekoľko, ale žiadna sa mi zatiaľ nepáčila ako táto. Nádherná tortu od cukrárne Ollies, rovnako ako spontánne emócie našich modelov, sú zjavne tou príčinou.
f2.8, čas 1 / 80s., ISO 640. Svadobné portréty sme fotili v historických izbách Zámku Zábřeh. Táto scéna je nasvietená skvelým batériovým led daylight svetlom Yongnuo YN760. To má výhodu oproti záblesku, že nijako zásadne nemení svetelnú atmosféru v miestnosti.
f2.8, čas 1 / 80s., ISO 500. Rovnaká izba ako pri predchádzajúcej fotografii. Tento raz bez prídavného svetla, len s prirodzeným svetlom prúdiacim z okna.
f2.8, čas 1 / 900S., ISO 200, s bleskom. Milujem protisvetlo! Táto fotka bola fotená na pavlači pred historickými izbami na Zámku Zábřeh. Vďaka obyčajnému internému blesku a jeho rýchlej synchronizácii s časom 1 / 900s sú i tváre "mladomanželov" pekne nasvietené.
f8, čas 1 / 160s., ISO 200, so štúdiovým bleskom. Dnes už málokto fotí svoje svadobné fotky v ateliéri. Pritom to má také kúzlo! Zvlášť keď do čierneho pozadia posvietime malým zábleskovým svetlom, ktoré schováme za nevestu.